Jdi na obsah Jdi na menu
 


V  očiach   anjela

(Kahira Blackmoon / Narcisse)

1 kapitola

Na ulicu sa spustil dážď v meste nastalo absolútne ticho až na jeden dom kde bývalo dievča ktoré prišlo o svoju rodinu z bojom proti démonom nikdy s nikým odvtedy neprehovorilo. A každú noc pozerala sa cez svoje okno a hovorila si keď zaspávala: Keď dostanem od svojich rodičov krídla tak vyletím až k nim do neba...Po týchto slovách išla spať. No teraz dala svoj bozk na okno a dúfala, že rodičia vidia ju a radujú sa. Išla k svojej postele zhasla lampu a ľahla si na ňu a snívala ako je nejakým anjelom a letí k svojim rodičom do neba. V tom sa prebudí a pozrie sa von oknom a po chvíle pozrie
do zrkadla i zosmutnie, otočí sa a ozve sa jej chlapčenský hlas v celom
dome...Kde si? Spýta sa a pomalým krokom kráča dozadu až sa pošmykne a vstane pozrie sa do zrkadla a v tom zrkadle stojí akýsi chlapec ktorý sa pozerá na ňu. Kto si? Ako si sa tam dostal? Spýta sa chlapca ktorý asi uviazol v zrkadle...Ja som Jeys a musím ti pomôcť Angel som tu aby som ti pomohol zachrániť Théthen. Čože? Dievča sa stihne spýtať ale chlapec zo zrkadla ju schytí za ruku a zmiznú...Hlas volá rovno na Angel ale ona počas cesty zaspala nejaký hlas ju ale zvoláva a vraví: Angel musíš vstať nemáme veľa času zobuď sa prosím, vstávaj! Angel sa zobudí a vstane a nechápavo povie: Kde to sme? Prečo som tu? Chlapec jej neodpovedá ale po chvíli jej povie: Tvoje otázky sú zbytočné nepomôžu nám musíme ísť ak, sa budeš pýtať nestihneme to ja som Jeys a musíš mne a Théthenu pomôcť všetko je na tebe a musíš ísť so mnou! Postavím sa a prikývnem aby sme teda vyšli na cestu aj keď neviem kde, no chlapec ma chytí za ruku a utekáme. Ja utekám rovno za ním lebo neviem kade stále neviem načo som tu a prečo...Ale nechám si to pre seba. Už sme tu. Ukáže na Menšie mesto kde je akosi hlučno plnou rýchlosťou utekáme dovnútra a zdá sa, že ich poznám odrazu poviem čomu som rozumela: Izuldaran chróm deliviemem foguldaris gélem.Ľud sa pozrie na mňa a ja cúvnem a oni sa mi začnú klaňať aj Jeys predo mnou pokľakne...Čo sa to tu deje? Nechápavo pozriem na 
klaňajúcich ľudí. Jeys povie mi a prestane sa klaňať: Musíš nám pomôcť Angel.  Ty a ja musíme zničiť démonov ktorý ukradli náš kameň ty máš silu ktorou by si to dokázala ja ti verím. Zamyslím sa a neverím tomu čo počujem nechápem ako ja im môžem pomôcť: Ja neviem ako? Ja ti pomôžem ty atvoja sila lásky k rodičom bola najsilnejšia sila ktorú môže vôbec niekto mať, nebola si ako iné deti bola si svojou láskou výnimočná...Pozrela som sa do jeho očí a pochopila som...Dobre teda ak vám mám pomôcť tak je to môj osud a ja viem, že to on ma tam volá. Jeys ma schytí zas za ruku a zavedie za jeho majstrom a tam... Majster ja vám predstavujem Angel to je ona majster to je tá bytosť necítite tú silu? Majster ktorý sa približoval nebol mladý aj keď bol starý som niečo tušila o čo im ide a ten majster sa zrazu zjaví predo mnou a povie: Hm mm, áno Jeys máš pravdu je to ona...Tu máš Angel. Jeys mi podal nejaké šaty a ukázal na menšiu kabínku, ja som išla k nej aj šaty si zobrala. Po chvíli čakania som bola oblečená do čudného bojového obleku...Ďakujem, už som hotová...Ideme? Spýtam sa Jeysna a on mi prikývne a pomalým krokom sa vydáme na cestu no ešte predtým mu majster niečo pošepká až potom pomalým krokom sa približujeme do neznáma...

2. kapitola

Cesta bola dlhá a nie ľahká až v noci sme narazili na menšiu dedinku a
tam: Chceli by sme prenocovať u hostinského môžete nám prosím otvoriť? Spýtalsa Jeys na ľudí ktorý stáli za bránou, ale ani jeden na Jeysovú otázku neodpovedal. Ja som prikývla Jeysnovi. Jeys oni sa nás boja myslia si, že sme démoni...Mali by sme ísť k inej dedine! Jeys sa pozrie na mňa a kričí. Ty si
myslíš, že ja vydržím ďalších 5 dní hľadanianejakej dediny ktorá sa nás bude báť? Ja si myslím, že to neprichádza do úvahy...Angel je mi ľúto, ale to nie je dobrý nápad...Smutne skloním hlavu a pozriem sa do Jeysnových očí a neviem si vysvetliť prečo je taký krutý...Ja viem, že potrebuješ spánok aj odpočinok a nie si jediný, ale keď kričíš tak si nepomôžeš…Jemne to trebapovedať takto: Prosím volám sa Angel a dosť dlho som nespala toto je môjkamarát Jeys a tiež potrebuje odpočinok prosím vás o veľa keď potrebujemenocľah? Ľudia nám otvoria bránu a ospravedlňujú sa nám. U hostinského: Jeys spustí…Pozriem naňho a mierne sa usmejem a Jeys začne vravieť hostinskému. Áno prosím vás izbu 2krát po 1posteľne, je taká však? Hostinský sa pozrie na Jeysna a povie. No je mi ľúto, ale máme len manželskú 1 izbu…Jeys povie. To nebude vadiť, otočí sa ku mne a ja naňho pozriem Angel ty budeš spať na zemi…Je mi to ľúto…Čože?! Ty budeš na zemi, baby majú prednosť…Ani nápad! Povie hrozivo Jeys a začneme sa hádať pred hostinským až ten hostinský povie. Prosím nechcem vás rušiť, ale práve mi niekto telefonuje…Obidvaja stíchneme a obidvaja sa poškrabeme za hlavu a hostinský v telefóne hovorí: Áno, dobre súhlasím áno nie je nebude vadiť aj ja ďakujem…Pozrie na nás smutne aj veselo hostinský. Je mi ľúto dnes už nemám voľnú izbu takže už nemôžete u mňa prespať…Ja sa nahnevám a spustí sa sila a ide zo mňa žiara. Jeys a hostinský sa na mňa pozerajú a zrazu ako keby sa začala triasť celá zem a ja vo vzduchu celá letím a začne sa celá dedinka rúcať do zeme a s ňou i naši hrdinovia príbehu. O chvíľu sa zobudia a sú pod nejakou strechou a keď sa zodvihnú vidia len všetko zničené, ľudia ktorý ležali mŕtvy na zemi a ja začnem plakať: Ako som len mohla byť taká?! A ako som to dokázala…???!!!Jeys ma ukľudňuje lebo aj v ňom bol hnev, ale on vie ho riadiť a to ja som nedokázala. Neviem si vysvetliť ako som to dokázala. Jeys sa zahladí do mojich očí a povie, ja ti verím, že si prekvapená, ale to je tvoja malá časť sily ty by si dokázala zničiť celý Thethen, ale nemôžeš lebo nemáš svoju celú silu pohromade…A viem, že nás vyvedieš na hor…Zrazu sa schytím Jeysna a zo mňa zas ide plná energia a po chvíli letíme na hor  až sme vonku a tam mi podá Jeys ruku a povie: Ja ti dôverujem a budem stále ti dôverovať a nikdy sa nestane, že s tým prestanem…Odpočinok sme nezískali, ale nevzdáme sa a ideme ďalej súhlasíš? Áno ja budem s tebou pokračovať a budem veriť, že celý osud Thethen je iba v našich rukách…A tak sa to stalo zas sme vyšli na cestu a viac a viac sme si verili a pomáhali a nikdy sa neopustili… 

3. kapitola

Hneď ako sme sa vydali na cestu sme sa po napínavom dni zastavili na menšiu prestávku. Hmm, keby sme už boli...Zastavila som sa vtedy lebo som ani netušila prečo ideme sem a tam a ani neviem a kde sa máme dostaviť. Pozrela som sa na Jeysna a potom povedala, myslím, že by som sa mohla spýtať kde ideme však? Potom len sa pozrel na mňa Jeys a povedal. Áno už by som ti to mal asi povedať...Ideme na horu osudu. Pozrela som sa na Jeysna a potom len dodala. A už sme blízko či nie? Áno už len pár kilometrov asi 6. Usmial sa a ja tiež a tak sme sa postavili a išli po ceste, cítila som, že za nami niekto bol ale keď som sa otočila nik tam nebol. Jeys ma nenápadne pozoroval a netušil asi prečo sa otáčam.  Ja som zastala lebo som mala toho
po krk a šla ku kameňu no Jeys ma chytil za ruku a tým pádom aj zastavil. Vrazil do mňa dýku ale nie ostrú a mňa to položilo na zem. Chvíľu som sa pozerala do jeho očí a hmýrila som sa na jeho démonickom smiechu a potom som len zavrela oči a omdlela. Keď som sa prebudila ležala som na zemi a pozerala sa na Jeysna, ktorí sa tiež na mňa pozeral. Ha a teraz je náš čas Angel mi, ktorý sme sa nedostali k veľkému miestu. Pozrel sa na mňa úpenlivo a ja som len hnusne odfrkla, ty ako si mohol Jeys si hnusný si špina! Dal mi facku a moje líce jemne sčervenalo. Tvoj koniec sa nemusí uskutočniť Angel môžeš sa k nám pridať! Diabolsky sa na mňa usmial a ja len padala k zemi, ktorá tesne bola podo mnou. Keď obluda s tvárou škriatka sa porozprávala s Jeysnom tak Jeys povedal. Postráž ju ak sa tak nestane a ona ti utečie budeš popravený ešte dnes! Zrazu mi zmizol pred očami Jeys a ta obluda sa otočila odo mňa. Ja som spútala energiu a obluda len odpadla ako mŕtvola. Hneď som privábila silu ohňa a povraz zničila. Hneď som letela k iným obludám a pomaly ich zabíjala a potom som len zastala pri cestičke na vrchol a začala som utekať na hor. Konečne som zastavila pri Jeysnovi. Tvoj čas skončil Jeys ja nedopustím aby si ty zničil pravý život aj keď ja už nemám zmysel života. Vyletela som na hor a pokúšala sa zastaviť Jeysna mágiou až Jeys padol na kolená a celý dobitý. Zletela som k nemu a povedala. Tak a to je tvoj koniec! Vzdaj sa! Jeys sa na mňa pozrel milo a povedal. Angel ja som ťa miloval ale teraz som už nedokázal sa ovládnuť, som z rodu Follsing a oni sú beštie! Ja som sa neovládol...Usmial sa a objal ma. Mne z líca sa skotúľala slza a pobozkala jeho pery a dodala po tichu. Koho milujem smiem mu vrátiť jeho život a ja som ťa vždy milovala aj keď to bolo ťažké...Ja ťa milujem. Obidvaja sme povedali naraz a Jeys sa cítil skvelo. Končí sa príbeh náš ale príde čas ak si spomeniete fantazírovať môžete! Tak Angel sa usmiala na nebo a zobrala si
Jeysna za manžela. Žili do dnes a ešte žijú až kým ich slzy nerozdelia...


The end!